Príbeh jedného pomaranča alebo o čom je MEDIÁCIA
Predstavte si, že prídete domov a ocitnete sa uprostred hádky.
Vaše dve
ratolesti sa hádajú o pomaranč. Pomaranč jeden, deti dve. A na vás hľadia štyri oči v očakávaní, ako to vyriešite.
Čo urobíte?
Väčšina z nás by v tom úplne logicky využila „spravodlivý“ princíp. Pol
na pol. Vybavené!
Ale čo ak s odstupom času zistíme, že syn polovičku pomaranča ošúpal, ovocie
vyhodil a kôru použil na školský projekt a dcéra naopak, kôru vyhodila a
pomaranč použila do ovocného koláča, ktorý pripravovala pre kamarátky.
Bude sa nám aj potom zdať naše riešenie “pol na pol” ako to NAJLEPŠIE pre
všetkých?
Pokojne mohol pomaranč zostať celý. A každé z detí by získalo viac.
Syn by získal omnoho viac materiálu pre svoj projekt a dcéra šťavnatejší
koláč.
Čo sme teda pri riešení tejto situácie mohli urobiť inak?
Zistiť ZÁUJEM.
Opýtať sa každej ratolesti, načo pomaranč potrebuje.
Zistili by sme, že jeden pomaranč vie bez problémov úplne pokryť
záujmy oboch bez toho, aby ktokoľvek musel robiť kompromis a uspokojiť sa
len s jeho polovicou.
To je podstata MEDIÁCIE!
A tiež základný fakt, ktorým sa odlišuje od riešenia sporu na súde.
Súd by v „našej pomarančovej kauze“ zrejme postupoval presne tak, ako
väčšina z nás a rozhodol by o rozdelení predmetu záujmu na
polovice. Z pohľadu zákona spravodlivo.
Ale ak má byť akýkoľvek spor alebo konflikt vyriešený tak, aby s tým boli
spokojné obe strany, treba urobiť viac. Treba zistiť, čo znamená “pomaranč“ pre
jednu a pre druhú stranu. Pochopiť čo a prečo je pre obe strany
dôležité. Potom je veľká šanca nájsť riešenie, ktoré bude tým najlepších pre
každého kto, si na „pomaranč“ robí nárok.
Nie je to úžasné?
Áno, už počujem ako niektorí hovoríte, že v bežnom živote je to predsa
omnoho komplikovanejšie a „nejde len o to, kto dostane pomaranč“.
Súhlasím!
Ale čo nám bráni, aby sme aj pri riešení ťažkých situácií použili rovnaký
princíp?
Na vašej strane stačí ochota hľadať riešenie.
A ja sa pokúsim vytvoriť vám na to ideálne podmienky.
Vaša mediátorka
Lenka